Ako sa stala Bratislava hlavným mestom Uhorska

31. 08. 2023

Odozvy bitky pri Moháči

Jednou z najdôležitejších bitiek v dejinách Uhorska bola bitka pri Moháči, o ktorej sa každý z nás učil povinne na škole a dátum sme mali vedieť aj o polnoci (pre tých, ktorí si ho nepamätajú, bolo to 29.8.1526). V tejto devastačnej porážke zahynula značná časť uhorskej šľachty a elity, ktorých rodiny utekali z juhu smerom na sever a západ. Územie dnešného Slovenska malo ale šťastie v nešťastí – osmanský sultán Sulejman vojská stiahol a bol spokojný s dobytým územím dolného Uhorska. Nanešťastie zvyšky šľachty toto obdobie nevyužili na stabilizáciu krajiny po ničivých súbojoch a drancovaniach, ale na vlastné súboje moci. Situáciu skomplikovala aj smrť mladého a bezdetného kráľa Ľudovíta II, keďže práve jeden z kandidátov na uhorský trón, Ján Zápoľský, sa zaviazal sultánovi a v podstate sa stal jeho vazalom. Toto spojenectvo prinieslo ešte viac skazy, ktorá sa rozšírila aj na Slovensko. Najmä južná oblasť trpela častým rabovaním, vojnovým zdaňovaním a samozrejme hrozbou otvorenej vojny. Územie Slovenska bolo dôležité aj kvôli nerastnému bohatstvu a baniam, na ktorých záležalo obom stranám. To Turkov lákalo k južnej hranici stredného Slovenska, no po dobytí Nových Zámkov sa zapozerali aj na Považie, cez ktoré sa chceli dostať na Moravu a Sliezska. Bratislava v tomto celom chaose mala výhodu nielen vďaka svojej polohe, ale aj obrane na ktorú si netrúfli ani Turci, ktorí sa radšej rozhodli (neúspešne) obliehať dôležitejšiu Viedeň. Mesto bolo vnímané skôr ako hospodárske než politické centrum, venujúce sa obchodu, rybolovu či súkenníctvu. 

 

Bratislava ako nové centrum

 

Nástup Bratislavy ako centra Uhorska začalo tesne po bitke pri Moháči a smrťou Ľudovíta II. Jeho mladá manželka Mária urýchlene opustila Budín, kde dovtedy sídlili, a vybrala sa s dvorom do bezpečnejšej Bratislavy. Nešlo iba o ochranu života a zvyškov moci, no bol to aj logický ťah vzhľadom na snahu získať trón pre svojho brata Ferdinanda Habsburského, na čo boli v Bratislave vhodné podmienky vďaka podpore habsburského rodu. Aj keď časť šľachty zvolila za kráľa Jána Zápoľského, zvyšok ho odmietol a zvolal snem, ktorý koncom roka 1526 zvolil Ferdinanda za uhorského panovníka. Práve toto rozpoltenie a víťazstvo Ferdinanda podnietilo rozvoj Bratislavy ako centra Uhorska – Turci, ktorí pomáhali Jánovi síce zničili niekoľko obcí v okolí mesta, no na dobre opevnené hradby nezaútočili. A aj keď sa obliehanie Viedne skončilo Tureckým nezdarom, podarilo sa im po následníckych bojoch dosiahnuť rozdelenie územia Uhorska na tri časti. Keďže územie na ktorom sa nachádzala dnešná Budapešť bola pod nadvládou sultána, bola Bratislava v roku 1536 vyhlásená za dočasné hlavné mesto. Dôsledkom tohto rozhodnutia sa v meste usídlila uhorská komora, ktorá spravovala kráľovské majetky či vyberala dane a clá. No najdôležitejším posunom pre mesto boli korunovácie, ktoré v ňom absolvovali takmer všetci uhorskí králi od Maximiliána I. v roku 1563. Obrady sa konali v najväčšom chráme, Dóme sv. Martina, a pokračovali pri Františkánskom kostole a korunovačnom pahorku. V meste sa taktiež schádzal aj uhorský stavovský snem, sídlila v ňom Miestodržiteľská rada ktorá sa presťahovala do Budína až v roku 1781.

Ako ale osmanská ríša ovplyvnila život obyvateľov mesta a jeho okolia? Okrem korunovačných slávností a investícií do jeho rozvoja sa menilo aj zloženie obyvateľov. Samozrejme tu bola vlna „utečencov“ z Dolného Uhorska – ako zo strany nižších, tak aj zo strany vyšších vrstiev. Boli to najmä maďarskí šľachtici a duchovní hľadajúci útočisko v bezpečí mesta, no okolité dediny (dnes už mestské časti) osídlili aj Chorváti či Bulhari, ktorých zem bola taktiež pod osmanským vplyvom. V meste sa naopak znížila židovská populácia, ktorú miestni podozrievali so spolupráce s Turkami, čo neraz vyústilo aj do fyzického násilia. Nemci boli naďalej súčasťou mestského koloritu, čo podnietilo rozšírenie protestantizmu už pomerne skoro po jeho vzniku.

Mohli by sme napísať, že Bratislava zažila na dlhú dobu svoje najlepšie obdobie práve v 16.storočí, keďže o niekoľko desaťročí bola počas stavovských povstaní vydrancovaná, poškodená, zasiahnutá požiarmi a morovými epidémiami. Stabilitu a prosperitu jej opäť priniesla až Mária Terézia, ale to už je iný príbeh.