Bitka pri Lamači

31. 08. 2023

Keď sa 22.júla stretli pruské a rakúske vojská pri Lamači, viacerí už tušili že je to záverečné dejisko prusko-rakúskej vojny. Bitku vyhrali pruské vojská a tým potvrdili nielen vyspelosť svojho vojska, ale aj oslabenie Rakúsko-Uhorska. Tento výsledok ale nebol následkom  iba jedného víťazstva, práve naopak – predchádzala tomu drvivá porážka habsburských vojsk, ktorú utrpeli pri Hradci Králové pred necelými troma týždňami, 3. júla 1866. Práve tu sa rozplynuli mocenské sny Habsburgovcov o veľkej Nemeckej ríši pod ich dominanciou. Koniec veľmocenských ambícií monarchie znamenal aj prehodnotenie zahraničnej politiky a vnútorné štátoprávne zmeny, ktorých dôsledkom bolo rakúsko-uhorské (resp. maďarské) vyrovnanie v roku 1867.

Vzniku Prusko-rakúskej vojny predchádzal konflikt, ktorý vyprovokovalo Prusko obsadením Holštýnskeho vojvodstva, ktoré po tzv. Dánskej vojne po dohovore pripadlo Rakúsku. Prusko zároveň iniciovalo vylúčenie Rakúska z Nemeckého spolku. Rakúsko reagovalo vyhlásením vojny Prusku 16. júna 1866. Rakúsko-pruská vojna, alebo „nemecká vojna“, mala byť výrazom prevahy Rakúska nad nemeckými štátmi. Tu zacítilo svoju šancu aj Taliansko, ktoré vystúpilo proti Habsburskej monarchii. Rakúsko ale dosiahlo na talianskom fronte výrazné vojenské úspechy, čo nemožno povedať o vojenskom ťažení proti Prusku. Rakúske ambície sa rozplynuli po bitke pri Hradci Králové 3. júla 1866, kde utrpelo rozhodujúcu porážku.

Definitíva ale padla v bitke pri Lamači 22. júla 1866. Pruské vojenské sily mali prevahu v delostrelectve a hlavnou prioritou bolo lepšie vybavenie pechoty. Vojaci boli vyzbrojení puškami nabíjanými zozadu, boli to tzv. ihlovky systému Dreyse. Rakúski pešiaci vyzbrojení predovkami systému Lorenz sa dostali do nevýhody, nakoľko Prusi boli schopní vystreliť tri až päťkrát viac rán za minútu. Rakúsko malo síce silné jazdectvo, ktoré patrilo k najlepším v Európe, tentoraz ale na modernú výzbroj a taktiku pruského vojenského velenia nestačilo. Prejavila sa všeobecná nepripravenosť na takýto závažný vojenský konflikt s mocným Pruskom a jeho spojencami, ako aj nedostatok financií v rakúskej armáde. K tomu treba pripočítať zastaranú vojenskú taktiku prestarnutého generálneho štábu rakúskej monarchie.

Bitka pri Lamači bola posledným významným bojovým stretnutím prusko-rakúskej vojny. Zvláštnosťou tejto bitky bolo, že sa odohrala v predvečer mierových rokovaní v Mikulove 22. júla 1866, teda v deň, keď na pravé poludnie vstúpil do platnosti pokoj zbraní. Počas tejto bitky padlo na oboch stranách niekoľko sto vojakov, ktorých telá boli pochované v okolí Lamača, Dúbravky a na návrší Kamzíka. Bratislavu pred útokom Prusov zachránilo prímerie podmienené mierovými rokovaniami v Mikulove a následné podpísanie mierovej zmluvy v Prahe 23. augusta 1866.

Pražským mierom sa Rakúsko zaviazalo, že sa úplne zrieka Nemecka a svojej nemeckej politiky. Muselo zaplatiť vojnovú kontribúciu 20 miliónov pruských toliarov. Výsledok Rakúsko-pruskej vojny bol jedným z určujúcich faktorov neskoršieho Rakúsko-uhorského (maďarského) vyrovnania v roku 1867.

V pamätnej knihe Lamača píše kronikár Karol Thron, že v deň bitky – 22. júla 1866 panovali veľké horúčavy. 18. júla zničilo ustupujúce rakúske vojsko most cez rieku Moravu pri Marcheggu a spálilo aj drevené mosty na ďalších rakúskych a uhorských prechodoch. Postupujúce pruské vojsko vybudovalo dva nové mosty a už 20. a 21. prešlo vo veľkom počte na Záhorie. Píše ďalej, že obyvateľstvo Prusov vítalo ako záchrancov, nakoľko tvrdá Bachova absolutistická politika spôsobovala protihabsburské nálady. Pruské vojsko sa k obyvateľom chovalo dobre a za všetko čo potrebovali, platili. Dokonca vraj mali niektorí obyvatelia Záhorskej Bystrice previesť Prusov cez Malé Karpaty do Sv. Jura a Račišdorfu (Rače). Mesto Bratislava a mešťania zasa prežívali obavy z blízkosti pruských vojsk a z propruských nálad okolitého obyvateľstva.

Priebeh bitky Pri Lamači

Predvoj pruského ľavého krídla smeroval k Bratislave. 19. júla Prusi obsadili Moravský Ján a Malacky a o dva dni aj Stupavu. Išlo o jednotky Prvej pruskej armády, na čele ktorej postupoval zbor generála Eduarda von Franseczkyho, ktorý sa vyznamenal pri Hradci Králové rozhodnými útokmi na pravé krídlo rakúskej obrany. Postup Prusov už v tomto čase, vzhľadom na úvahy o prímerí, nebol mimoriadne dôrazný, ale vyskytli sa argumenty, že by ešte mohli dobyť Bratislavu, ktorá mala z hľadiska nástupu na Viedeň dôležitý strategický význam. Práve osobné ambície veliteľa pruského zboru boli príčinou bitky pri Lamači, ktorá ale už na danom stave nemohla nič zmeniť.

21.júla 1866 pruské jednotky obsadili Stupavu. Bolo už jasné, že v najbližších hodinách sa začnú mierové rokovania. Pruský generál Eduard von Franseczky ale dostáva priamy rozkaz bezodkladne dobyť Bratislavu. Nebolo to jednoduché, pretože cesta na Bratislavu prechádza prielomom Malých Karpát. Vstup do Bratislavy je krytý z dvoch strán vysokými kopcami, čo dáva strategickú výhodu brániacej sa Bratislave i Rakúskemu vojsku, ktorému velil arciknieža Albrecht. Gróf Thun už 18. júla rozhodol o umiestnení jednej brigády, ktorej velil plukovník Mondela. Pravé krídlo zabralo Františkov Dvor (Hrubá Pleš), odtiaľ sa rozprestierali jednotky Rakúšanov až po polia Leskáre (smer západ) k železničnému násypu, ktorý chránil veľkú časť Mondelovej brigády. Ľavé krídlo sa rozložilo na východných a severovýchodných svahoch Devínskej Kobyly. Delostrelectvo Rakúska bolo umiestnené v Lamači a Dúbravke, odkiaľ malo na dostrel cestu Bratislava – Stupava. Pôvodná brigáda bola doplnená o 9. rakúsky horský pluk.

22.júla 1866 o 06:30 hod. sa začal útok na Lamač. Odvíjal sa v smere od cintorína, Popov húšč, Jamy, Rakytu a Tri rady až k Morave. Časť vojsk pod vedením generálmajora von Boseho (31. peší pluk) zatiaľ pochodovala horskými chodníkmi na Kamzík s cieľom obísť Rakúsku obranu a dobyť Bratislavu. V lesnom prostredí prišlo aj na boj zblízka. V otvorenom teréne boli Prusi delostrelectvom odrazení. Okolo 8:00 hod. generál Eduard von Franseczky dostal správu o prijatí prímeria s platnosťou od 22. júla 1866 o 12:00 hod., čo bolo o necelé štyri hodiny. Bojovať sa ale neprestalo. Ambiciózny Generál Bose si zaumienil, že bude večerať v Bratislave. Generál Eduard von Franseczky nasadil do boja väčší počet delostrelectva, ktoré svojou aktivitou zapríčinilo požiare v Lamači, ale vo väčšej miere v Dúbravke. Prusom nepomohla ani väčšia početná prevaha, útok bol odrazený. Aj cez úspešný boj pri Lamači záviselo všetko od výsledku bočného manévru brigády generála Boseho, ktorého postup spomaľoval ťažký terén po ceste na Kamzík, kam sa dostal až o 12:00 hod., keď vstúpilo do platnosti prímerie. Rakúske vojsko zaujalo pozície na svahoch pod Kamzíkom, v okolí dnešnej Hlavnej stanice. Najrušnejšie boje prebiehali vo Vydrickej doline. Posledný boj sa odohral pri známom hostinci Slamená búda. Tu pruský útok zastavili biele zástavy a zvony znamenajúce prímerie.

Epilóg

Prusi do Bratislavy nevstúpili. V tejto, nielen z dnešného pohľadu , zbytočnej bitke padlo približne 600 Rakúšanov a asi 100 Prusov. Padlých pochovali zväčša na Lamačskom cintoríne, dvadsaťtri v spoločnom hrobe na Kamzíku, povyše Slamenej búdy šiestich, vyskytujú sa aj hroby jednotlivcov na miestach, kde ich zastihla smrť. Okrem hrobov sa zachovali aj pamätníky, ktoré boli osadené na miestach bojov. Priebeh bojov sledovali Bratislavčania z okolitých kopcov. Po vyhlásení prímeria sa išli pozrieť aj s deťmi do tábora Prusov, ktorí im ukazovali, ako varili obed, a najmä obdivovali zbrane, pušky nabíjané zozadu, takzvané „ihlovky“ , ktoré spôsobili Rakúšanom nemalé problémy.

Bitka pri Lamači nepatrila medzi veľké zrážky Prusko-rakúskej vojny, bola však najväčším ozbrojeným stretnutím tejto vojny na území Slovenska. Prusi v nej opäť použili Moltkem presadzovanú taktiku troch útočných kolón a obchvatu. Ich dokonalejšie pechotné pušky (zadovky) spôsobili Rakúšanom, najmä pri obrane Kamzíka, vysoké straty. Ako dobrý terč poslúžili pruským ostreľovačom biele uniformy rakúskych vojakov. Rakúsko doplatilo na neochotu svojich prestarnutých generálov modernizovať armádu a zastaranú vojenskú taktiku. 

Súčasnosť

V súčasnosti si mestská časť Bratislava-Lamač pripomína túto významnú etapu svojej histórie každoročnou rekonštrukciou „Bitky pri Lamači“, ktorú organizuje OZ BS – 13/Stoh pod vedením p. Tomáša Achsa. Spoluorganizátorom je MiÚ mestskej časti Bratislava-Lamač a Magistrát mesta Bratislava. Pozvanie na toto slávnostné podujatie prijímajú tiež  veľvyslanci a vojenskí pridelenci ambasád krajín, ktoré boli na tejto historickej udalosti priamo – či nepriamo zainteresované.

Pruské a rakúske vojská, zložené z členov Klubov vojenskej histórie zo Slovenska i zo zahraničia, verne približujú atmosféru bojov, ktorých svedkami boli obyvatelia Lamača 22. júla 1866.

I dnešná doba ale dáva za pravdu archeológovi E. H. Thompsonovi, ktorý sa  kedysi vyjadril: „Veď predsa nemôže byť pravda, že jediným poučením z histórie je to, že sa z nej ľudia nepoučili“ ...

 

Juraj Hradský, FINS

Foto: archív autora