Bratislava - mesto mieru

31. 08. 2023

Slovensko na základe svojej geografickej polohy dostalo veľmi príznačný prívlastok - krajina v srdci Európy. Na tomto malom kúsku zeme príroda naozaj nešetrila a obdarovala ho množstvom krás. Hlavným mestom tohto malebného kraja sa stala Bratislava, nesúca niekoľko prívlastkov - medzi nimi aj "mesto mieru". 

Územie dnešného mesta Bratislava bolo osídlené už v neolite, približne 3500 rokov pred n. l. Táto lokalita bola dôležitou križovatkou dvoch významných ciest, ktoré viedli pozdĺž rieky Dunaj od Stredozemného mora k Baltickému moru. Tu, na frekventovanom riečnom prechode, stálo v 1. storočí pred n. l. dôležité stredisko Keltov, v 1. - 4. storočí tu mali svoje posádky i Rimania. Po rozpade Rímskej ríše sem prišli Longobardi, ale na prelome 5. - 6. storočia sa tu napokon usadili Slovania. Je ale možné, že na územie dnešného Slovenska prišli skôr, no to musia potvrdiť archeológovia a historici. Títo prví usadlíci sa tu postupne udomácňovali, a tento progres neovplyvnili ani nájazdy Avarov. Z 9. storočia je doložený prvý štátny útvar Slovanov, z učebníc dejepisu známy ako Veľkomoravská ríša.

Už počas tohto obdobia sa vyskytuje významné slovanské osídlenie na území  Bratislavy. Prvé osídlenie bolo pravdepodobne sústreďovalo okolo miesta, kde dnes stojí bratislavský hrad. Prvá zmienka o hrade pochádza už z roku 907, keď bolo slovanským kniežacím sídlom. Mesto sa postupne rozrastalo ako v rozlohe, tak aj dôležitosti. Napokon dostalo mesto v roku 1291 výsady slobodného kráľovského mesta. Centrom zostal hrad, ktorý sa postupom času stáva župným a korunovačným. Súčasný vzhľad hrad nadobudol neskorogotickou prestavbou (od roku 1427), ktorú inicioval cisár a kráľ Žigmund Luxemburský (1368 - 1437). Po postavení štvorkrídlového paláca a následných renesančných úpravách (v rokoch 1552 – 1562) dostal hrad podobu monumentálnej pevnosti. Posledná prestavba v rokoch 1750 - 1760 zmenila dovtedajšiu pevnosť na reprezentačné sídlo habsburských cisárov.

V roku 1522 bola v Bratislave prvýkrát uložená aj uhorská kráľovská koruna. Dokonca sa na sneme v roku 1608 sa rozhodlo, že bude spolu s ďalšími korunovačnými klenotmi uložené na bratislavskom hrade. Všetky boli umiestnené v korunnej veži nepretržite do roku 1784, kedy ich dal cisár Jozef II. odviezť do cisárskej klenotnice vo Viedni.

Po porážke uhorského vojska v Bitke pri Moháči  (29. 8. 1526) turecké vojská okupovali dolnú časť Uhorska. V zime v roku 1535 sa odohrala významná udalosť v histórii mesta. Zasadal tu snem, ktorý zákonným článkom 49/1536 vyhlásil Bratislavu za hlavné mesto Uhorska. Sídlom panovníckeho dvora však i naďalej zostala Viedeň.

Bratislava sa stala aj mestom korunovačným. Prvým korunovaným panovníkom bol Maximilián II. (1527 - 1576) z rodu Habsburgovcov, syn kráľa Ferdinanda. Korunovácia sa konala 2. 9. 1563 v Dóme sv. Martina. V rokoch 1563 - 1830 sa v bratislavskom Dóme sv. Martina uskutočnilo 19 korunovácií. Posledným korunovaným panovníkom bol Ferdinand V. (28. 9. 1830).

Bratislava mala počas storočí viacero prívlastkov. Jedným z nich je romantický Krásavica na Dunaji, kým ten druhý bol považovaný skôr za akýsi epiteton socialistickej propagandy: Mesto mieru. Tento slogan sa doslova stratil z fasád niektorých budov po revolučnom roku 1989 v snahe zoškrabať nánosy všetkého, čo na nás socializmus nalepil. Tento čestný prívlastok ale mestu patrí právom a má svoje opodstatnenie. Termín Bratislavský mier vstupuje do histórie tohto mesta trikrát:

1. Pri uzatvorení mierovej zmluvy medzi uhorským kráľom Štefanom V. a českým kráľom Otakarom II. (2.7.1271). V tejto zmluve sa uhorský kráľ vzdáva nárokov na Štajersko, Korutánsko a Kransko, kým Otakar II. vrátil Štefanovi V. všetky územia, ktoré získal na vojnovej výprave do Uhorska v roku 1271.
2. Pri uzatvorení mierovej zmluvy medzi Gabrielom Betlenom a cisárom Ferdinandom II. (30. 12. 1626). Zmluva potvrdzovala tzv. Mikulovský mier z roku 1622, v ktorom sa Betlen vzdal titulu kráľ Uhorska. Získal titul ríšskeho kniežaťa a doživotnú držbu siedmych uhorských stolíc. V Bratislavskom mieri sa Betlen zaviazal, že proti cisárovi vojensky nevystúpi a neuzatvorí spojenectvo s Turkami.
3. Bratislavský mier - Presburger Paix sa do histórie zapísal ako najznámejšia mierová zmluva. Bola podpísaná 26.12.1805 v Primaciálnom paláci po bitke pri Slavkove. Za Rakúsko zmluvu signoval knieža Lichtenstein a za napoleonské Francúzsko minister zahraničných vecí Charles Maurice Talleyrand - Périgord. Porazené Rakúsko uvedenou zmluvou stratilo všetky dŕžavy v Taliansku, pričom uznalo Napoleona I. za talianskeho kráľa. V prospech Francúzska odstúpilo Tyrolsko, Vorarlberg a ďalšie územia - všetko takmer bez náhrad. Bratislavský mier znamenal úplnú stratu vplyvu Rakúska v Nemecku i v Taliansku. Zmluvou prestala existovať tzv. Svätá ríša Rímska nemeckého národa.

Bratislava je mestom, ktorým kráčali európske dejiny, kroky ktorých vo väčšej či menšej miere mesto samotné ovplyvňovalo. Práve tu ratifikované mierové zmluvy vtlačili mestu pečať Mesta mieru. Myslím, že vôbec nemusíme mať komplexy z tohto prívlastku iba preto, že vznikol práve v období socializmu. Na základe historických udalostí a faktov sa môžeme k nemu právom a hrdo hlásiť.

 

Autor textu: Juraj Hradský, FINS

Foto: archív autora