Bratislavské mosty

26. 10. 2023

Významné mestá bývajú spravidla postavené pri riekach  - a inak tomu nebolo ani na Slovensku. Bratislava dlho nemala trvalý most na druhý breh, no s nárastom populácie a modernizácie sa (zatiaľ) ustálil počet mostov cez Dunaj na počte pä.. Všetky majú za sebou menší alebo väčší kus histórie a tvoria neoddeliteľnú súčasť panorámy mesta. 

Starý most

Ako už napovedá jeho meno, ide o najstarší zachovaný most v meste. V minulosti sa totižto ľudia dostali na druhú stranu buď na člne alebo brodom. Stredoveký drevený most zničila veľká voda, nahradil ho tzv. loďkový a napokon pontónový most. Výrazná zmena prišla s postupom industrializácie v roku 1890, kedy bol postavený prvý stály most na ktorom otvorení sa zúčastnil aj cisár František Jozef! Veď prečo by aj nie, keďže most až do rozpadu Rakúska-Uhorska niesol jeho meno.

Aké bolo využitie mosta?

Nebol iba pre peších, ale aj pre vozy a železnicu. Táto stavba priniesla najmä na breh, kde sa nachádza dnešná Petržalka, no pomohla aj rastu starších mestských blízko rieky.

Po vzniku republiky bol most premenovaný na Štefánikov post, no 2.svetovú vojnu sa mu nepodarilo prečkať- tesne pred koncom vojny ho ustupujúca nemecká armáda vyhodila do vzduchu. No hneď po oslobodení sa začalo s prípravou jeho obnovy, na ktorom pracovali okrem miestnych robotníkov a sovietskych vojakov aj nemeckí zajatci. Nebola to jednoduchá práca a denne sa pracovalo aj 15 hodín v náročných podmienkach. Stavba bola tak hotová už vo februári 1946, keď pri oficiálnom ceremoniáli mal most niesť nové meno na počesť osloboditeľov – Most Červenej armády. Stavba mala byť iba dočasným riešením na 15 rokov, no napokon vydržal slúžiť bratislavčanom o 53 rokov dlhšie.

Kompletná rekonštrukcia začala až v roku 2013 a ťahala sa, spolu so peripetiami, takmer tri roky. Dnes sa po ňom môžete prejsť pešo, na bicykli alebo v električke.

Most SNP

Most Slovenského národného povstania bol istú dobu známy aj pod kratším menom – Nový most. Aj keď ho tak občas niekto z domáci nazve, už od roku 2012 je to opäť most SNP. Bol postavený v roku 1972  pod taktovkou národného podniku Doprastav, pričom otvorenie mosta bolo súčasne manifestáciou na počesť 28.výročia SNP.

Aj keď média prezentovali túto udalosť s patričnou slávou a pompou, jeho otvorenie sprevádzala kontroverzná udalosť. Totiž, pri prestrihnutí pásky jednu polovicu mosta vyhradili štátnej delegácii, kým na druhú pustili tisíce nadšených ľudí. Takéto množstvo ľudí takmer frekvenciou narušilo konštrukciu mostu – a to frekvenciou dopadu ich nôh. Našťastie k žiadnemu nešťastiu nedošlo a stavba bola kompletne dokončená až o dva roky neskôr a stal sa jedným z charakteristických znakov mesta. J

eho výstavba ale skrýva tienistú stránku – a to zničenie kultúrnych a historických pamiatok, ktoré pôvodne tvorili časť starého mesta. A hoci je most dodnes rozporuplná stavba, bol v roku 2001 vyhlásený za stavbu storočia.

A už je iba na obyvateľoch a návštevníkoch ako sa im most páči a či si užijú drink alebo obed z legendárnej reštaurácie UFO, bez ktorého by most stratil svojho ducha.

Most Apollo

Jednoznačne vizuálne najvýraznejším mostom je Apollo. Jeho charakteristická rebrová konštrukcia v bielej a modrej farbe sa pri ostatných mostoch jednoznačne vyníma a dodáva bratislavským mostom punc originality. Most je mladý- bol dokončený v roku 2005, no už stihol zozbierať niekoľko ocenení – vrátane Slovenskej stavby roka 2006 a Opal Awards 2006 ako jediná nominovaná stavba z Európy v danom roku.

Hneď na prvý pohľad každého zaujme oceľová konštrukcia, ktorej osadenie bolo zároveň divadlom pre obyvateľov mesta ale aj jeho návštevníkov. 8000 ton ocele bolo nutné otočiť na plávajúcich pontónoch a zasadiť na moste – procedúra trvajúca niekoľko nervydrásajúcich hodín.

Plány na výstavbu mosta na tomto mieste siahajú až do roku 1976, no projekt stál na rozhodnutiu o dopravnej koncepcii. Až o 23 rokov neskôr sa definitívne rozhodlo o tom, že bude Apollo cestný mestský most.

Meno mosta neznie veľmi slovensky, no neodkazuje ani na gréckeho boha – ide o spomienku na niekdajšiu bratislavskú ropnú rafinériu, ktorá sa nachádzala v blízkosti mosta. Továreň bola ako strategický podnik počas 2.svetovej vojny bombardovaná.

A aj keď už dnes továreň na brehoch Dunaja nestojí, spomienka na ňu symbolicky prežíva práve v podobe mosta, ktorý odporúčame vidieť podvečer alebo v noci, keď je zaujímavo osvetlený.

Most Lanfranconi a Prístavný most

Keď Vám povieme o moste Lanfranconi, pravdepodobne by ste ho na mape hľadali v Taliansku. A neboli by ste ďaleko od pravdy – inžinier a vynálezca po ktorom je most pomenovaný skutočne pochádzal z Apeninského polostrova  a o jeho živote sa môžete dozvedieť aj v tomto článku.

Granzioso Enea Lanfranconi poznal tok Dunaja ako vlastnú dlaň a venoval sa jeho regulácii. Bratislava mu prirástla k srdcu a pomáhal mestu najmä svojimi hlbokými znalosťami a geniálnou mysľou, za čo sa mu mesto aspoň symbolicky odvďačilo pomenovaním mosta a internátu. Zaujímavosťou je, že keď v roku 1991 most postavili a pomenovali Lafranconi, šlo o skomolenie mena vyššie spomínaného vynálezcu.

Podobne praktickým mostom je Prístavný most, pre pamätníkov známy aj ako Most hrdinov Dukly. Tento most je zaujímavý tým, že v jeho útrobách je vystavená železnica, po ktorej pravidelne premávajú vlaky. Na vrchu ide o klasický diaľničný most, ktorý ale nezabúda ani na cyklistov.

Most patrí k tým starším, dokončeným v roku 1985, a ako napovedá jeho názov, nachádza sa pri dopravnom prístave. Oba mosty síce slúžia najmä na odľahčenie autodopravy, no to neznamená že si na nich nemôžeme užiť príjemnú prechádzku alebo nadviazať na niekoľko cyklotrás spájajúcich historické centrum s lesmi na brehu Petržalky.

Medzi ďalšie zaujímavé mosty by sme mohli zaradiť aj Lužný most spájajúci skôr okrajové mestské časti, železničný Červený most z konca 19.storočia či Most Karolíny Augusty ktorý tvorilo 23 lodiek a na zimu sa pravidelne rozoberal (až kým ho definitívne nerozobrali v roku 1890).

 

 Text: Michela Šimonová