Bratislavské trhy

17. 05. 2024

Stredoveké trhoviská

Poloha Bratislavy pri brode na Dunaji a blízko veľkých centier vtedajšej monarchie ju predurčovala na dôležité obchodné centrum. To sa výrazne zlepšilo, keď uhorský kráľ Ondrej III. dal koncom 13.storočia mestu výsadu slobodného obchodovania a oslobodenia od platenia daní. No nerozvíjal sa len „veľký“ obchod, ale aj miestne trhy určené pre obyvateľov mesta a jeho okolia. Tie by sme v stredoveku našli najmä v okolí Katedrály sv. Martina a na Hlavnom námestí. Čo by ste si na takýchto trhoch mohli kúpiť? Veci každodennej spotreby ako pečivo, chlieb, ryby či látky, pre mäso ste sa museli vybrať trochu ďalej za radnicu. Samozrejme, centrum mesta nebolo jediným miestom konania trhov – z praktických dôvodov sa špecializované trhy konali vo vtedajších okrajovejších častiach mesta. Napríklad trh s dobytkom sa konal v okolí Trnavského mýta, trh so senom by ste našli na Hodžovom námestí alebo obilie by ste si mohli kúpiť na dnešnom Námestí SNP. Trhy sa zvyčajne konali v stredu, no na výnimočné sviatky a príležitosti trvali trhy aj niekoľko dní. V 15.storočí sa napríklad v Bratislave konali tri výročné trhy – na Sv. Michala, sv. Laurinca a pôstny trh.  

Kto na nich predával?

Ak by ste očakávali na týchto trhoch iba slovenčinu, prípadne maďarčinu, boli by ste prekvapení – Bratislava bola už  od stredoveku multietnická a predajcovia sa zvyčajne špecializovali na určitý tovar. Preto ste tu mohli stretnúť slovenskú ženu v tradičnom odeve, bulharského predavača zeleniny, maďarského mäsiara či zástupcov nemeckej, židovskej alebo chorvátskej menšiny. Komunikovať sa snažili vo svojich nárečiach a keď to nepomohlo, určite si dopomohli rukami a nohami. Taktiež ste veľakrát mohli na trhu stretnúť ženy, ktoré boli nazývané „kofy“. Aj keď vás dnes niekto počastuje týmto menom v nelichotivom význame, pôvodne boli tieto ženy dôležitým oporným bodom trhovísk.

Ako sa ale mesto postupne modernizovalo, bolo nutné niečo spraviť aj trhmi. Problémom bol najmä neporiadok, rozrastajúca sa výstavba či výkyvy počasia. Preto sa predstavitelia mesta rozhodli pre logický krok – vybudovanie krytého a regulovaného trhoviska. To ale nezrušilo vonkajšie trhy, a tak nastala situácia keď sa v budove „starej“ tržnice (dokončenej v roku 1910) síce nachádzali stánky, no rovnako boli rozložené aj na námestí pred ňou. Aj dnes chodí veľa bratislavčanov na trhy - či už na známu Miletičku, Starú tržinicu alebo občasné akcie ako Dobrý trh. 

Vianočné trhy

Za nepriameho predchodcu vianočných trhov by sme s určitou dávkou nadhľadu mohli považovať trhy z roku 1950. Predávajúcimi boli národné podniky a slúžili najmä ako propaganda socializmu a päťročnice, ktorý bol stále relatívne novým konceptom a chcel sa ľuďom „zapáčiť“. Stánky sprevádzali budovateľské a politické heslá a transparenty, v podobnom duchu sa nieslo aj slávnostné otvorenie trhov s portrétom Stalina v pozadí. Výrazne prítomná bola aj snaha o poukázanie na vzrastajúci životnú úroveň obyvateľstva – podľa dobových fotiek boli stánky skutočne plné potravín, látok, alkoholu  či vianočného riadu. Podobné trhy sa konali aj v roku 1953, kedy sa nazýval Zimný trh Deda Mráza, ktorého výzdoba bola značne viac vianočná, so stromčekmi a obrázkami láskavého deduška prinášajúceho hojnosť a darčeky. Oproti moderným trhom obe slúžili najmä na nákup vecí, ktoré na Vianoce potrebujete – dnes sa na trhoch relaxuje pri pohári horúceho punču a mastenej lokši. Tie súčasné sa inšpirovali inými veľkými európskymi mestami a boli otvorené hneď po vzniku Slovenskej republiky, v roku 1993.