Danubiana - klenot na brehu Dunaja

31. 08. 2023

Opustený ostrov

Keď zájdete za hranicu Čunova alebo Rusoviec, máte pocit že idete na výlet do neznámej prírody alebo na návštevu vodnej elektrárne. Len málo vecí po ceste nasvedčuje tomu, že sa blížite k unikátnemu slovenskému múzeu zameranom výlučne na moderné umenie. Keď miniete malú vodnú elektráreň Mošoň, v ktorej areáli sa nachádza moderná socha (skúste ju cestou do múzea spozorovať 😊 ) a areál Divoká voda, konečne sa vám naskytne pohľad na bielu osamotenú budovu. Obklopená vodou pôsobí ak veľká loď uviaznutá na ostrovčeku, čo bol v konečnom dôsledku aj pôvodný zámer.

Originálna budova bola skutočne navrhnutá v tvare rímskej galéry, ktorá symbolicky spája tri krajiny prepojenie riekou – Slovensko, Rakúsko a Maďarsko. Odkaz na Rímsku ríšu je spätý s blízkou archeologickou lokalitou Gerulata v Rusovciach, ktorú ocenili už antickí generáli. Na pôde Danubiany sa síce žiadne archeologické nálezy nenašli, no začala sa tam písať nová história v roku 1999.

Vedeli ste, že polostrov na ktorom je múzeum nevznikol prirodzene, ale stal sa ním pri zmenách toku Dunaja kvôli výstavbe vodnej elektrárne?

Zem bola pôvodne pokrytá krovím a vysokou trávou, ideálnou na hniezdenie vodných vtákov. Tých môžete pozorovať aj v súčasnosti a občas zavítajú aj do areálu múzea a vyberú si miesto pri vode alebo v kvetináči na hniezdenie.

Prvé kroky

Kto ale boli noví „obyvatelia“ tohto miesta a prečo im učarovalo? Holandský zberateľ a podporovateľ súčasného umenia Gerard Meulensteen si v spolupráci so slovenským právnikom a galeristom Dr. Vincentom Polakovičom vybral tento „zabudnutý“ kút s cieľom vybudovať vhodné reprezentatívne miesto pre moderné umenie. Oboch zakladateľov spojila vášeň pre umenie, túžba priblížiť ho širšej verejnosti a spraviť ho dostupnejším. Danubiana je duchovným dieťaťom Žltého domu Vincenta van Gogha v Poprade, prvej súkromnej galérie na Slovensku, ktorú založil a viedol Vincent Polakovič. Po stretnutí s Gerardom Meulensteenom sa pomaly začali črtať plány na reprezentatívne priestory v hlavnom meste.

Tento odvážny krok začal mať reálne kontúry koncom minulého storočia, keď sa v roku 1999 rozbehla stavba prvej budovy múzea, ku ktorej pribudla v roku 2014 dostavba. Návrh pôvodnej stavby naprojektoval známy slovenský architekt Peter Žalman a symbolický základný kameň v podobe bronzovej lode vytvoril sochár Vincent Lukáč.

Keď sa ocitnete v interiéry hlavnej budovy, ohúri vás množstvo svetla a veľkorysý priestor, umocnený vysokým stropom a prepojenia s rampou vedúcou na poschodie. Svetlíky na streche prinášajú viac vonkajšieho svetla a najmä pri západoch slnka je toto miesto priam magické.

Novšia dostavba vzišla zo súťaže – zakladateľ múzea je totiž patrónom mladých talentov a podporuje ich vo svojom rodnom meste Eindhoven. Keďže je ale múzeum na Slovensku, bola vyhlásená súťaž medzi študentmi z Holandska a Slovenska o návrh dostavby, ktorý by mal dopĺňať a rozšíriť ducha múzea. Vyhrali to šikovní slovenskí študenti a pod taktovkou Petra Žalmana bola prístavba dokončená v roku 2014.

Celý priestor galérie je otvorený a veľa stien je zasklených, takže máte pocit že sa prechádzate priamo na vode. Mimochodom, voda je dôležitým prvok celkovej atmosféry – upokojujúca hladina Dunaja, ktorú môžete pozorovať sediac na lavičke obklopení skvelými obrazmi plnými života, farieb a nápadov, je nedeliteľnou súčasťou budovy. Blízkosť vody bola dôležitá pri výbere miesta, keďže súvisí s rodnou krajinou pána Meulensteena.

Veľa holandských miest je totiž popretkávaných riečkami a kanálmi, čo bola aj myšlienka pri vzniku Danubiany – upokojujúci vplyv vody v spojení s umeleckými dielami vytvára miesto na meditáciu, a relax.

Umelci a umelkyne

Keď sme si predstavili budovu, bolo by načase predstaviť si aj to, čo v tej budove môžeme nájsť. Ako už napovedá názov múzea, prezentuje moderné umenie. Nejde iba o súčasných autorov, ale o širokú paletu umelcov ktorých majú v obľube zakladatelia aj slovenská verejnosť. Veľká časť zbierky stále patrí pánovi Meulensteenovi, ktorý ich zapožičal na dobu, kým si Danubiana nevytvorí reprezentatívnu kolekciu.

Aby ste mali ako pravidelní návštevníci dôvod vrátiť sa, múzeum organizuje dočasné výstavy aspoň štyri krát v roku. My si preto predstavíme stálu kolekciu, ktorá sa mení len zriedkakedy. Hneď v pri vstupe za recepciou sa na celej stene vyníma mozaika malých štvorcových plátien, z ktorých je časť zaplnená a časť stále biela. Je to „ochutnávka“ toho, čo nás vo vnútri očakáva a voľné políčka čakajú na nádejných mladých umelcov.

Ďalším obrazom pozývajúcich nás na obhliadku je dielo „Pozvánka na vernisáž“ od Petra Pollága, v ktorom sú ukryté tváre velikánov „starého umenia“. My sa ale s nimi lúčime a symbolicky prichádzame do modernej éry k fotografii, na ktorej vidíme niekoľko známych tvárí. Na prvý pohľad určite viacerých spoznáte a môžete si zahrať menšiu hru s priateľmi – koľko ich správne identifikujete? Preto je fotografia Hostina idolov of francúzskeho umelca Rancinana jedno z najpopulárnejších diel. Múzeum samozrejme nezabúda na počiatky moderného slovenského umenia, ktorým je venovaný náležitý priestor. Velikáni ako Milan Pašteka, Vincent Hložník, Miroslav Cipár či Viera Kraicová majú svoj osobitý priestor a návštevník má možnosť nazrieť do počiatkov povojnovej avantgardy. Mladú generáciu pripomína zdanlivo nekonečný zástup malých, sadrových mužíkov so skriveným pohľadom – „pičusov“ od Viktora Freša.

Zo slovenskej scény sú výrazne zastúpení Jozef Jankovič, Rudolf Fila a Rudolf Sýkora. Všetci traja majú osobitý štýl a pevné miesto v slovenskej moderne. Jozef Jankovič svojimi dielami komentoval socializmus a miesto človeka-umelca v systéme, netajil sa kritikou režimu a odkazom na svoje pocity frustrácie. Oproti nemu Rudolf Sýkora pracuje s textom, symbolikou a dalo by sa povedať že aj vizuálnou jednoduchosťou. V kontraste s oboma umelcami je tvorba Rudolfa Filu, ktorá spája tradičné maliarske postupy s náhodnými farebnými „machuľami“.

Popri slovenských umelcoch sú vystavené veľké maľby členov hnutia CoBrA. Ich meno ale nie je odvodené od nebezpečného hada, ale od skratiek hlavných miest Copenhagen (Kodaň), Brusel a Amsterdam. V múzeu sú zastúpení najmä vďaka zberateľskej vášni Gerarda Meulensteena a zapožičaní jeho diel múzeu.

Danubiana taktiež nezabudla ani na jedného z najslávnejších rodákov Slovenska, Andyho Warhola, ktorého rodičia pochádzali z východného Slovenska. Jeho slávne dielo Konzerva Campbellovej polievky zaberá v rôznych podobná výraznú červenú stenu a tak ho neprehliadnete. Prehliadku spríjemnia aj diela od Laca Terena, Svetozára Ilavského, Doroty Sadovskej, Vladimíra Popoviča či Sama Francisa. Zároveň sa v priestore nachádza aj tzv. Srdce a Akvamarín, čo sú priestory vyhradené na dočasné výstavy.

V Akvamaríne zvyčajne nachádzajú menšie formáty ako ilustrácie a grafiky, prípadne fotografie. V poeticky nazvanom Srdci Danubiany je skvelý oddelený priestor, ktorý vytvára atmosféru intimity a možnosť ponoriť sa do aktuálnej výstavy. Pri monumentálnom diele Planetárium od macedónskeho maliara a filmára Kira Urdina môžete prejsť do pôvodnej budovy z roku 2000. Už na jej začiatku vás symbolicky privíta pán Meulensteen, usmievajúci sa z portrétu od Petra Pollága, namaľovanom ako výraz vďaka ešte z čias fungovania Žltého domu Vincenta van Gogha. Pozýva vás úžasne otvorený a vzdušný priestor, ideálny pre veľké výstavy a monumentálne diela.

Jedným z najznámejších umelcov, ktorého diela sa v tomto priestore nachádzali, bol Joan Miró a jeho tvorba spojená s dielami hnutia CoBrA zaznamenala mimoriadny úspech a vysokú návštevnosť. Okrem interiéru sa nachádzajú umelecké diela aj v rozsiahlom a pestrom sochovom parku.

Počas celého roka je ideálny nielen na prechádzky s deťmi či štvornohými miláčikmi, ale aj na chytanie slnečných lúčov na ležadlách, pripravených pre všetkých návštevníkov. Park krášlia sochy od svetových a slovenských umelcov, z ktorých je najväčšia a najimpozantnejšia špeciálne vytvorená socha Dunajské krídla od Petra Pollága. Farby biela, modrá a červená predstavujú vlajky ako Slovenska, tak aj Holandska. Symbolicky uzatvárajú spoluprácu medzi oboma krajinami a ich prepojenie cez umenie. A ak je pekné počasie, môžete zo strechy dovidieť až na bratislavský hrad, čo príjemne uzatvára prepojenie zdanlivo osamotenej stavby s hlavným mestom.

Dovidenia v Danubiane, priatelia!

Praktické informácie:

Otváracia doba

Utorok až Nedeľa: 10:00 – 18:00

Autobusové spojenie

Číslo 90, trasa Nové SND – Danubiana, 1x za hodinu

Vstupné:

Dospelí: 10 eur, Študent/Senior: 5 eur, Dieťa do 6 rokov/ZŤP/Senior nad 75 rokov: zdarma

Autor: Michaela Šimonová