Grasalkovičov palác – reprezentatívne prezidentské sídlo

31. 08. 2023

Každá krajina sa snaží mať sídlo prezidenta v čo najviac reprezentatívnej a honosnej budove - a inak tomu nie je ani na Slovensku. Vznešený rokokový palác v tesnej blízkosti historického centra je na túto funckiu mimoriadne vhodný. Na obľúbenosti mu určite pridáva aj príjemná záhrada dostupná širokej verejnosti.  

Anton Grasalkovič

Anton Grasalkovič bol vplyvným šľachticom z obdobia vlády Márie Terézie, ktorý získal rozsiahle majetky na rozsiahlom území medzi Dunajom a Tisou. Ich súčasťou bolo aj dnešné širšie centrum Bratislavy, ktoré ale vtedy bolo pred hradbami a úzkymi uličkami historického centra. Bol príslušníkom chorvátskeho roku Krasalkovichovcov, ktorí sa v 17.storočí usadili aj na území dnešného Slovenska. Anton, narodený v roku 1694, už vyrastal na Slovensku a študoval v Nitre a Trnave.

Po tom ako zložil advokátske skúšky pôsobil v kráľovskom súde, biskupstve či ako kráľovský právny zástupca. Postupne tak zastával čoraz dôležitejšie a lukratívne funkcie, čo mu prinieslo titul baróna a neskôr grófa. Keďže mal rozsiahly majetok no málo ľudí, ktorí by tento majetok obhospodarovali, postupne uzatváral tzv. osadnícke zmluvy s poddanými. Práve skúsenosťami z tejto oblasti si zaistil dôležité postavenie v administratíve Márie Terézie ako predseda uhorskej komory, pričom jednou z jeho úloh bolo osídliť najpustejšie oblasti. No vďaka jeho znalostiam kráľovské výnosy vzrástli, priniesol nové reformy, zefektívnil výber cla a zahraničný obchod. Nie je preto divu, že patril k panovníčkiným obľúbencom.

Okrem obchodu a advokácie bol činorodý aj v oblasti architektúry – síce budovy nenavrhoval, ale finančne podporoval ich stavbu alebo prestavbu. Okrem paláca v Bratislave podporil prestavbu bratislavského hradu, kostola v Nitre, zámku a kostola v Komjaticiach či na území Maďarska v Gedeľove či Hatvane. Obec Mojmírovce, v ktorej sa Anton Grasalkovič narodil, si dodnes tohto slávneho rodáka pripomína napríklad historickým sprievodom či drevenou sochou.  

Sídlo prezidenta

Samotná stavba paláca spojeného s rozsiahlou záhradou bola dokončená v 60-tych rokoch 18. storočia podľa predstáv Antona Grasalkoviča a architekta F.A.Hillebranda. Toto obdobie môžeme označiť aj neskoré baroko, resp. rokoko, ktoré stále liplo na grandióznosti a bohatej výzdobe. Oproti pozlátenej štukovej výzdobe v Hlavnej sále je v miernom opozite kaplnka sv. Barbory s rokokovými a klasicistickými freskami.

Veľká sála, impozantné nádvorie a schodisko so sochárskou výzdobou malo slúžiť najmä na ohúrenie hostí, ktorí sem prichádzali na letné bály. Miesto bolo tak vychýrené, že ho navštívili aj Mária Terézia a Jospeh Haydn. Zaujímavosťou je taktiež fakt, že v paláci nainštalovali prvá telefónny aparát pre arcivojvodu Fiedricha, ktorý prepojil kanceláriu s maštaľou. Počas turbulentného 20teho storočia sa využitie palácových priestorov menilo – počas prvej svetovej vojny slúžil ako ústredie pre vojenské veliteľstvo, kým v druhej svetovej vojne sa začalo využívať ako sídlo prezidenta Slovenského štátu.

Po komunistickom prevrate bol používaný pioniermi, až kým sa do neho v roku 1996 po rozsiahlej rekonštrukcii vrátil prezident Slovenskej republiky. Menšie aj väčšie rekonštrukčné práce sú potrebné aj v súčasnosti, ako to bolo naposledy s fasádou paláca v roku 2019. Súčasťou paláca je aj záhrada vo francúzskom štýle, poskytujúca príjemný oddych ako pre Bratislavčanov, tak aj pre turistov.

Aj keď nie ste oficiálne pozvaný na audienciu u prezidenta, môžete do interiérov nakuknúť počas dňa otvorených dverí.