Lasica a Satinský – nekorunovaní králi humoru

31. 08. 2023

L+S a Bratislava

Aj keď meno štúdia nabáda k presvedčeniu, že divadlo založili legendárni komici, nie je tomu tak. Pôvodne sa toto štúdiu volalo iba Štúdio S, keďže slúžilo ako umelecká scéna Slovkoncertu. Už na začiatku bola bez stáleho hereckého súboru a prizývalo si ako hercov, tak aj režisérov – nebáli sa avantgardy a zaujímavých predstavení, najmä z Čiech. No čoskoro sa smerovanie štúdia spojilo s dnes už legendárnou dvojicou Lasica a Satinský, ktorý do divadla priniesli svieži závan a aj stabilitu predstavení ako Nikto nie je za dverami, Deň radosti a Náš priateľ René. Stalo sa tak základňou pre obľúbených hercov prinášajúcich sofistikovaný humor s nádychom nostalgie a veľkou dávkou inteligencie. Zaujímavosťou je aj to, že to bolo prvé porevolučne sprivatizované divadlo a práve vtedy získalo nové meno, čo ale bolo skôr kozmetickou úpravou – písmeno S už bolo nezameniteľne späté nie so Slovkoncertom, ale priezviskom Satinský.

Pamätám si na svoju prvú návštevu tohto priestoru a divadelné predstavenie s Milanom Lasicom a Martou Sládečkovou – bola to tragikomédia so zaujímavým záverom, no dosky ovládni charizma a skvelé výkony vynikajúcich hercov. Repertoár sa nezameriaval iba na inscenácie, ale aj hudobné večery či talk show.

Miesta v publiku boli často vypredané a na doskách tohto osudového divadla napokon skonal jeden z ikonickej dvojice – Milan Lasica skolaboval počas koncertu po dospievaní piesne Ja som optimista...

Páni Lasica a Satinský v Bratislave

Obaja umelci mali k Bratislave vrelý vzťah a prežili v tomto meste takmer celý život. Okrem štúdia na Vysokej škole múzických umení sa pre nich otvorili scény, kabarety a kaviarne do ktorých priniesli iný typ humoru. Namiesto ľudovej zábavy prinášali inteligentnú satiru už od svojich študentských čias. Práve tento typ humoru ich dostával do nemilosti politikov a nemali vydláždenú cestu za úspechom, no získali si dostatočne pozitívny ohlas na svoju tvorbu a obľubu medzi obecenstvom.

L+S sa preslávili v širšej verejnosti najmä vďaka programu Ktosi je za dverami, no obaja páni boli aktívni všestranne nadaní umelci. Vďaka svojmu ostrovtipu vynikali aj v iných oblastiach – Július Satinský bol taktiež populárnym spisovateľom a publicistom, Milan Lasica sa zapísal skôr ako dramatik, režisér a spevák. Milan Lasica spomínal na svoj život v Bratislave so svojim charakteristickým dôvtipom a poukázal ako na zničenie časti historického centra kvôli stavbe mosta, tak aj na príjemné kaviarne v ktorých sedával so svojimi umeleckými priateľmi.

Ak by ste si ale mysleli, že bol príliš nostalgický a lipol na historických budovách, nie je to úplne pravda – veľmi si obľúbil nákupné centrum Eurovea a dokonca v kaviarni, kde chodieval relaxovať, po jeho smrti symbolicky rezervovali jeho obľúbený stôl. Hovoril o vzťahu k mestu cez jeho obyvateľov a tú správnu atmosféru, množstvo miest s kvalitnou kávou, knihami a kultúrou. Vravel o dôležitosti zžitia sa s mestom v ktorom žijeme, a my nemôžeme nesúhlasiť.

Júliusa Satinského si Bratislava pripomína sochou na Dunajskej ulici od sochára Svetozára Ilavského. Prečo práve na tomto mieste? Dunajská ulica bola komikovým domovom takmer celý život, a preto aj jeho busta načúva zvukom ulice – a to prostredníctvom veľkého ucha na fasáde budovy. Vrelý vzťah k mestu dokazujú aj jeho knihy Polstoročie s Bratislavou a Chlapci z Dunajskej ulice.

Posolstvo oboch výnimočných umelcov je teda naďalej živé a duch ich tvorby nás naďalej sprevádza mestom, ktoré je aj vďaka nim jedným z kultúrnych centier našej krajiny.