Ludwig Van Beethoven

Ak ste niekedy hrali na klavíri, tak ste už s geniálnym Ludwigom mali určite česť sa zoznámiť. Minimálne cez tóny jeho klavírnych sonát a symfónií. Tieto notoricky známe skladby však určite neunikli vašej pozornosti ani v prípade, že s Beethovenom nezdieľate hudobný talent ani lásku ku klavíru. Schválne. Len si vyhľadajte na Youtube heslá ako: pre Elišku, Mesačná sonáta alebo Symphony no. 5 a hneď budete vedieť o akého skladateľa ide.

Áno, skladateľa.

Ludwig van Beethoven patril medzi najvýznamnejších hudobných skladateľov v dejinách hudby. Už ako dieťa bol neuveriteľne talentovaný, čo sa snažil zužitkovať jeho otec. Bol zároveň Ludwigovým prvým učiteľom, aj keď nie najlepším. Johann van Beethoven totiž okrem hudby holdoval tiež alkoholu. Keďže trpel nespavosťou, budil syna uprostred noci a nútil ho hrať na klavír.  Veril, že z neho vychová zázračné dieťa, druhého Mozarta. Vraj v jeho siedmych rokoch zorganizoval koncert a na plagátik napísal, že má iba šesť, čo malo potvrdiť jeho virtuozitu. Neskôr sa však jeho výuky ujal skladateľ a dirigent Christian Gottlob Neefe, ktorý ho vyučoval kompozíciu. K jeho významným idolom a učiteľom patrili však aj iní hudobní velikáni ako samotný Mozart či Joseph Haydn.

Hoci sa Beethoven narodil v nemeckom Bonne, a život prežil v rakúskej Viedni, svojou návštevou poctil v roku 1796 na 7 dní aj Bratislavu a to na pozvanie šľachtickej rodiny Keglevičovcov. Tu, v paláci na Panskej ulici, vyučoval Annu Lujzu Barboru Keglevičovú, prezývanú Babetta. Podmienkou výuky bol pre Beethovena mimoriadny talent žiaka. Odmietal mrhať čas žiačkami bez potenciálu, aj keď bol ich pôvod urodzený. Povráva sa, že mu táto mladá šľachtičná nebola ľahostajná a venoval jej dokonca niekoľko skladieb – Sonátu pre klavír No.4 Es dur, Op 7 či Piano Concerto No.1 C dur a ďalšie. V paláci odohral tiež niekoľko vlastných koncertov.

Už v tej dobe vraj začal v ušiach počuť piskot, ktorý bol predzvesťou jeho postupne sa zhoršujúceho sluchu. Okrem Bratislavy navštívil tiež Piešťany, Hlohovec a Dolnú Krupú. Práve v Dolnej Krupej, kde pôsobil na pozvanie šľachtického rodu Brunsvikovcov vraj zložil legendárnu Sonátu mesačného svitu. Vyučoval tu mladé kontesy, ale aj neter grófa Jozefa Brunsvika, Juliettu Guiccardi, pre ktorú vraj maestro túto nádhernú mesačnú skladbu  zložil. Ako neurodzený hosť, však nebol ubytovaný v kaštieli, ale v domčeku pre záhradníka, ktorý sa vďaka tomu stal pamätným domom s unikátnou expozíciou hudby. Traduje sa, že tento domček mal kedysi okienko, ktoré gróf nechal zamurovať, lebo Beethoven vraj cezeň rád pokukával a koketoval nie len s mladými kontesami, ale aj s jeho manželkou.

U žien bol skladateľ obľúbený aj napriek jeho povestnej nepríjemnej povahe, ktorá zrejme súvisela so zdravotnými problémami a ťažkým životom, ktorý už ako dieťa prežil. Muzikanti už zrejme aj v tých časoch presne vedeli, ako ohúriť urodzené dámy. Stačilo im zložiť pieseň, alebo sa na koncerte vložiť do hudby natoľko, že ,,faninky“ v klobúkoch doslova odpadávali. Kto vie, možno to bolo aj kvôli úzkym korzetom, ale to, že hudba pôsobí ako afrodiziakum, je nepopierateľný fakt už celé stáročia.

Ak teda niekedy pôjdete Panskou ulicou, alebo si urobíte výlet do Dolnej Krupej, určite sa zastavte a pripomeňte si hluchého génia, ktorý svoj život zasvätil hudbe a hoci jeho život nebol ľahký, nikdy sa nevzdal svojho sna.

Autori textu:   Juraj Hradský, FINS a  Soňa Doroková

Foto: archív autora