Mária Terézia

Mária Terézia bola kráľovnou Uhorska, Česka, Chorvátska i Slavónska, arcivojvodkyňou Rakúska, vojvodkyňou Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňou Toskánska. Aj napriek tomu, že spravovala tak rozľahlé územie, si vždy našla čas, aby navštívila Bratislavu a osviežila ju svojím zmyslom pre okázalosť a pompéznosť.

Dôkazom toho bola aj jej korunovácia, ktorá sa konala 25. Júna 1741 v najväčšom bratislavskom kostole- Dóme svätého Martina, pokračovala zastávkou na Hlavnom námestí, kde sa Mária Terézia zastavila ukloniť svojej patróne Panne Márii. Jej sochu nechal pri radnici postaviť jej dedko Leopold. Neskôr korunovácia pokračovala pasovaním štyridsiatich piatich šľachticov za rytierov Zlatej ostrohy vo Františkánskom kostole. Na Námestí SNP zložila Mária Terézia korunovačnú prísahu a pre umocnenie dojmu zakončila  procesiu výstupom na čiernom koni na korunovačný kopček, ktorý stál v minulosti na Námestí Ľudovíta Štúra, aby symbolicky sekla mečom na všetky štyri svetové strany, čo znamenalo, že je pripravená krajinu brániť zo všetkých strán. Počas korunovácie tieklo v mestských fontánach víno, ktoré sama panovníčka mimoriadne obľubovala. Jej najobľúbenejšou vraj bola Račianska frankovka, ktorá sa vďaka nej neskôr preslávila. Nechýbali ani pečené voly pre vojsko a divákov, či kvalitné ,,promo“ zabezpečené rozdaním korunovačných toliarov poddaným.

"O tom, že cisárovná mala vkus nebolo pochýb.  Prepych, luxus a hojnosť obsiahli aj oslavy a plesy, ktoré rada usporadúvala počas svojich návštev Bratislavy. Čo sa týkalo návštev, bola voči monarchom a svojim hosťom naozaj štedrá a pohostinná. Sama milovala hudbu, spev a tanec, k čomu viedla aj svoje deti a na jej plesoch sa sem tam okrem tradičných dobových tancov ako Polonéza, dalo zatancovať aj na dobrú ,,cigánsku“ muziku."

Po svojej korunovácii strávila v Bratislave ďalšie mesiace, keďže jej povinnosti zďaleka neskončili. Vybavovala tu svoje každodenné panovnícke povinnosti, presťahovala sa sem väčšina dvorských úradov a aj časť vyslancov. Svojou prítomnosťou dala punc spoločenskému a náboženskému životu v meste. Svoju priazeň preukázala  aj bratislavským mešťanom a spolu so svojím manželom a švagrom navštívila na pozvanie streleckej spoločnosti strelnicu v mestskej priekope. Hoci mal panovnícky pár k dispozícii vlastnú hradnú kaplnku, kde sa každodenne slúžili omše a pobožnosti, príležitostne navštevoval aj miestne kostoly. Na rozdiel od Bratislavy bola napríklad Praha cisárovnou zanedbávaná, ba dokonca zabudnutá, čo sa jej neskôr dosť vyčítalo. Mohla zato podpora uhorských stavov, ktorá prevyšovala podporu českých panovníkov a šľachty.

Vybudovala si tiež vzťahy s miestnou šľachtou, ktorú rada hostila na svojom dvore, ale nebránila sa ani recipročným pozvaniam a rada sama svojich šľachtických priateľov navštevovala. Kto vie, či boli hostiny pripravené pre ňu tiež také veľkolepé, aké sama dokázala usporiadať. Panovníčka vraj milovala čokoládu v akejkoľvek podobe a každý deň si dopriala čokoládovú polievku. To sa dozaista podpísalo na jej obezite, ktorou neskôr trpela. Kvôli nej musela dať vybudovať výťah k hrobke svojho manžela, pretože sa chôdza pre ňu stala namáhavou.

Korunovácia a práca neboli jedinými dôvodmi jej návštev Bratislavy. K najpálčivejším pohnútkam pre návštevu Pressburgu bola jej najobľúbenejšia dcéra Mária Kristína, ktorá sa v roku 1766 vydala za uhorského kráľovského miestodržiteľa a syna poľského kráľa Alberta Saského Tešínskeho. Ako jediná z detí Márie Terézie sa nevydala na základe politických ambícií ale z čistej lásky. Možno práve preto, bola atmosféra na ich panstve lákadlom pre cisárovnú, ktorá takto vyjadrovala podporu nie len svojej dcére, ale aj mladému zaťovi.

Viete, že?

Pred korunováciou Márie Terézie bolo najskôr potrebné zmeniť zákon. Panovnícky rod Habsburgovcov dedil trón po meči - vládnuť mohli iba mužskí príslušníci rodu. Jej otec Karol VI zaviedol v roku 1713 tzv. Pragmatickú sankciu, ktorá umožňovala zasadnúť na panovnícky trón aj žene. Bola „ušitá“ presne na Máriu Teréziu, nakoľko po úmrtí syna v detskom veku bola práve ona najstaršia z troch dcér. Medzinárodné uznanie Pragmatickej sankcie stálo Karola VI. nemalé obete politické, územné i finančné. Po uznaní Pragmatickej sankcie už nič nebránilo korunovácii Márie Terézie za uhorskú kráľovnú v Dóme sv. Martina v Bratislave 25. júna 1741.  Korunovácia v Prahe sa konala 12. mája 1743.

Alt popisek

Panovníčka Mária Terézia (vládla 1740 - 1780) počas svojej vlády zaviedla niekoľko zásadných reforiem a krokov, ktoré sú súčasťou ešte aj dnešného sveta. 

  • Školská reforma:  zaviedla povinnú školskú dochádzku aj pre dievčatá a aj pre deti z obyčajných rodín na dedinách. Opierala sa o rady Adama Františka Kollára, ktorý pochádzal z Terchovej. 
  • Reforma zdravotníctva: pozostávala z povinného očkovania, nakoľko jej deti mali kiahne, na ktoré jedno dokonca zomrelo.  
  • Reforma armády: zaviedla nosenie uniforiem, postarala sa o vzdelanie dôstojníkov a pravidelný žold pre vojakov. Starala sa tiež o budovanie a skvalitňovanie ciest.
  • Urbariálny patent: obsahoval, okrem iného, aj povinnosť  označovania ulíc názvami, ale tiež domov súpisnými číslami. 
  • Daňová reforma: patrilo sem aj zavedenie prvých papierových peňazí. Zaujímavým počinom bolo aj nariadenie o výsadbe zemiakov v Uhorsku.
  • Veľkokríž radu Márie Terézie: toto vyznamenanie zaviedla počas vojen o rakúske dedičstvo. Jeho držiteľom sa stal aj neskorší maršal, predseda dvorskej vojenskej rady Andrej Hadík, ktorý sa preslávil dobytím Berlína (1757). Pri prevzatí vyznamenania označila Mária Terézia jeho čin za „husársky kúsok“ - Hussarenstück (franc. tour d´hussard). Práve od tejto udalosti sa traduje označenie výnimočného skutku ako - „husársky kúsok“.

Na jej príkaz zriadil v roku 1750 Ján Michal Landerer v Bratislave najväčší tlačiarenský podnik v Uhorsku. Boli tu vydávané Pressburgerzeitung (Bratislavské noviny). Podnik zanikol v roku 1854.

Mária Terézia bola labužníčka - doslova milovala dobré jedlo a pitie. Obľubovala víno, najmä Račiansku frankovku. Zomrela vo veku 63 rokov - 29. novembra 1780, vo Viedni. 

 

Autori: Juraj Hradský, FINS, Soňa Doroková

Foto: archív autora