Mestské hradby

Stredoveká Bratislava (Prešporok) bola nielen domovom pre (na stredoveké pomery) veľa ľudí, ale zároveň dejiskom dôležitých udalostí formujúcich ako samotné mesto, tak aj celú krajinu. Bratislava ako každé dôležité stredoveké mesto bola zároveň aj pevnosťou obohnanou hradbami, ktoré dopĺňal systém bášt a veží.
Michalská brána – do mesta sa ňou vstupovalo od severovýchodu, ale aj od Malých Karpát. Jej dominantou bola veža, ktorá vznikla až v 15. storočí (1411).
Laurinská brána bola podobná Michalskej. Stála za ňou veža, ktorá sa nanešťastie nezachovala. Michalská brána spolu s Laurinskou mali dvojitý múr medzi ktorým bol prázdny priestor – medzihradie (nem.:Zwinger). Tento priestor slúžil na spevnenie obranyschopnosti mesta. Južne od Laurinskej brány smerom k Dunaju stála Pekárska bašta.
Treťou mestskou bránou bola Vydrická. Vychádzalo sa ňou do mestskej časti Vydrica a ďalej k dunajskému brodu, k Vodnej veži a na Podhradie. Stála v blízkosti dnešného Mosta SNP. Neskôr bola zbúraná a na jej mieste vzniklo Rybné námestie. Teodor Ortvay zaznamenal, že brána bola postavená za panovania kráľa Šalamúna (1063 – 1074), ktorý našiel v Bratislave azyl po zvrhnutí z trónu Gejzom I. (1074 – 1077), doklady k tomuto tvrdeniu sa však nenašli. Veľa písomností bolo zničených počas vojen Štefana V. (1270 – 1272) s českým kráľom Přemyslom Otakarom II roku 1271. Najstarší doklad o tejto bráne pochádza z roku 1434, keď ju mesto dalo opraviť. V roku 1455 pri nej pristavili dve bašty – Himmelreichovu a Leonfelderovu – nazvané podľa vážených meštianskych rodín, ktoré prispeli na ich stavbu a udržiavanie. Južne od brány stála Obuvnícka bašta, ktorou sa hradby lomili pozdĺž Dunaja.
V dlhom hradobnom múre, ktorý sa tiahol po Pekársku baštu, sa nachádzala Rybárska brána. Bola podstatne menšia ako ostatné, menej významná a i najmenej opevnená. Zrejme vznikla až neskôr, keď sa počet rybárskych domov pred hradbami zväčšil, aby umožnila ľahší prechod ľudí do mesta a späť. Prvá zmienka o nej je z roku 1403. Mala podobu štvorhrannej veže vysunutej z hradieb s rondelmi, ktoré ju z oboch strán chránili. Taktiež tu bolo medzimúrie a arkiere. V priezoroch brány boli uložené kanóny.
Tieto vstupné brány tvorili v stredoveku hlavné piliere obrany mesta a preto boli všetky opatrené padacími mrežami. Keď neskôr vojenská taktika pokročila a vyvinuli sa zbrane na báze pušného prachu, bolo potrebné ochrániť mesto proti týmto novým vynálezom. Začali sa budovať bašty nielen na nárožiach, ale po celej dĺžke mestských hradieb. Tieto obranné opevnenia vznikali v priebehu 14.-15. storočia.
Okolo roku 1440 vznikla v múre medzi Dómom sv. Martina a Michalskou bránou bašta pod názvom „Nepriateľ Uhrov“, nakoľko stála oproti hradu, v moci uhorskej šľachty, ktorá väčšinou stála na strane nepriateľov mesta. Mala však iba výklenok smerom k hradu – k mestu nie, išlo teda o akúsi polobaštu. Lugisland bašta (v preklade – Sleduj krajinu) bola tiež polobaštou, ktorá bola nasmerovaná oproti hradu. Medzi týmito polobaštami presne oproti kostolíku sv. Mikuláša stála Vtáčia bašta. Bola súčasťou najlepšie opevnených častí mestských hradieb. Taktiež pri nej stála polobašta. V roku 1373 ju obnovovali, čiže musela byť postavená už dávnejšie pred tým. V jednej z jej častí – Peklo – sa liali delá a vyrábali strelné zbrane. Bola tu ešte Bašta pri hornom kúpeli, ktorá stála oproti kostolu Kapucínov.
Pod Michalskou bránou stálo fortifikačné opevnenie, ktorého časť tvorí dodnes zachovaná Prašná bašta. Za ňou bola polobašta Za kláštorom, ktorá stála pri františkánskom kláštore. Smerom k Laurinskej ulici stáli ďalšie dve bašty a jedna polobašta. Najbližšia k Laurinskej ulici sa spomína ako Mäsiarska bašta za Židmi – nakoľko sa nachádzala neďaleko Židovskej ulice. Južné hradby nemali v stredoveku bašty ani polobašty, nakoľko dostatočnú ochranu mestu poskytoval mohutný Dunaj. Postupne ako sa mesto rozrastalo, prikročilo sa aj k ochrane predmestí. Bola vybudovaná Predmestská brána na Suchom mýte (1330), ktorá stála pri vyústení Panenskej ulice do Konventnej.
Ochranu dnešnej Obchodnej ulice zabezpečovala Schöndorfská brána ktorá stála na mieste, kde sa križuje Obchodná s Vysokou ulicou. Špitálska brána stála na konci vyústenia Mariánskej ulice so Špitálskou. Na konci Dunajskej ulice stála Dunajská brána. V meste stála aj Železná brána, tú sa ale dodnes nepodarilo lokalizovať. Mesto Bratislava venovalo na vybudovanie obranných opevnení nemalé finančné prostriedky.
Je potešujúce, že dnes sa po stavebných úpravách niektoré časti historického opevnenia sprístupňujú verejnosti a usporadúvajú sa tu zaujímavé kultúrne podujatia. Príkladom je časť mestských hradieb s Vtáčou baštou (oproti hradu) kde bola sprístupnená expozícia kópií stredovekých zbraní (z dielne majstra Tomáša Achsa) s informačným systémom ktorý približuje návštevníkom históriu mestského opevnenia. Je tu otvorená i malá knižnica s čitárňou. V tomto areáli možno počas Kultúrneho leta - piatkov a nedieľ - zhliadnuť zaujímavý kultúrny program, ktorý osloví všetky generácie návštevníkov.
O otvorenie hradieb a kultúrne obohatenie Bratislavčanov a návštevníkov sa zaslúžili MUDr. Iveta Plšeková a Ing. Ernest Húska, ktorí inšpirovali ďalších kompetentných, s pomocou ktorých sa „dobré dielo podarilo“. Hradby slávnostne otvoril primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal 29. mája 2015 o 14.00 hod.
Autor: Juraj Hradský
Galéria

